19.kapitola - Lilien Snapeová
19.kapitola – Lilien Snapeová
Ráno som sa zobudila a mala som veľmi zvláštny pocit. Snívalo sa mi totiž o tom, že Turpin prenasleduje Annie a ona ma za to obviňuje, lebo som tie vlasy v elixíre vymenila ja. Chcíľu mi trvalo, kým som sa spamätala, že je Annie aj s ním na tom metlobalovom sústredení.
Rýchlo som zahnala výčitky svedomia a pozrela na hodinky. Fajn, vstala som tak akurát, aby som stihla ísť pred herbológiou ešte na raňajky. Mala by som sa naučiť vstávať skôr! Juli už bola preč. Rýchlo som sa obliekla a utekala na raňajky, potom do skleníkov, kde už sedela Juliet a zase len neprítomne hľadela do prázdna.
„Ahoj.“ vydýchla som a obliekla si ochranný plášť a rukavice.
„Čau.“ odpovedala bez nadšenia a obrátila sa k profesorke, ktorá akurát začala vysvetľovať, čo na tejto hodine budeme robiť.
Celú hodinu sme sa zase zaoberali presádzaním a orezávaním nejakej čudnej nudnej rastliny a ja som sa ukrutne nudila. Bez Annie to nebola nijaká zábava a Juliet za celý čas povedala asi 3 slová. Ďalšie hodiny som len tak presedela, bez najmenšieho nadšenia, s Juliet nebola nijaká reč. Poobede som jej sľúbila, že spoločne zájdeme za jej sestrou, tak ako sme si zvykli každý pondelok. Vlastne sme si ju aj s Ann veľmi obľúbili a keď sme nemali veľa úloh alebo učenia, alebo nebol akurát metlobalový tréning, chodili sme za ňou. Ona už vedela, že k nej v pondelok chodíme a tak nás vždy čakala.
„Ahoj.“ zavolali sme od dverí.
„Poďte ďalej a sadnite si!“ zakričala na nás Lilien a po chvíli vyšla z dverí, ktoré viedli do časti hradu, ktorá slúžila profesorom na bývanie. Veselo sa usmievala a priam sa vznášala kabinetom. Trošku zvláštne sa na nás pozrela, akoby na chvíľku zaváhala, ale potom zobrala kanvicu a naliala do nej vodu.
Poslušne sme si sadli na naše obvyklé miesta a čakali, kým Lilien donesie čaj a tiež si k nám sadne.
„Tak ako sa máte?“ spýtala sa.
„Celkom sa dá.“ zahundrala som a pozrela na sklesnutú Juli, ktorá by podľa výrazu najskôr odpovedala, že hrozne.
„A čo ty?“ opýtala sa sestry miesto odpovede.
„Ja sa mám úžasne!“ usmievala sa Lili a bolo na nej vidieť, že je naozaj šťastná. Oči jej len tak žiarili a v hlase jej znelo nadšenie. Síce sa trochu triasla a nervózne si šúchala ruky, ale neprikladala by som tomu veľký význam.
„Vážne? A čo také sa deje?“
„Nič zvláštne.“ odpovedala len tak mimochodom a zatvárila sa ľahostajne.
Juliet sa už chcela spýtať niečo ďalšie, ale Lilien ju prerušila: „Čo máte inak nové baby?“
„Nič!“ odpovedala Juli stručne.
„Ty...“
„Á, už nám vrie voda na čaj.“ vyskočila Lili a utekala ku kanvici, ktorá začala pískať.
Keď sa nám už všetkým parilo zo šálok a Lilien si znova sadla, opäť som sa odhodlala spýtať sa jej, čo sa vlastne deje, vyzerala totiž nejak zvláštne.
„Čo máš nové ty?“
„Ale, vlastne skoro ani nič.“
„Skoro?“ spýtala sa Juli trochu zvedavo.
„No, skoro, má len jedno také malé tajomstvo.“ usmiala sa tajnostkársky Lili.
S Juliet sme sa na seba pozreli a potom sme sa zahľadeli naspäť na Lilien. Tá sa na nás len pokojne pozerala s drobným úškrnom sledovala, ako v nás narastá zvedavosť. Vychutnávala si, že nás môže naťahovať a až keď jej Juliet povedala, aby to konečne vyklopila, pokračovala ďalej.
„Baby, ešte som to nikomu nepovedala, takže dúfam, že aj vy viete udržať tajomstvo.“
„Jasné.“ prikývli sme obe.
„No, viete, ako som vám minule rozprávala, že ma profesor Snape pozval na večeru...“
Odmlčala sa a zahľadela sa na nás, potom žmurkla a veselo dodala: „Nebolo to prvý krát.“
Chvíľu nám trvalo, kým nám došlo, čo tým chce povedať, Juliet to trvalo chvíľu dlhšie, ako mne a po chvíli vyhŕkla: „Ty chodíš so Snapeom!?“
„No, nenazvala by som to chodenie spolu.“ opravila ju Lili.
„A ako teda?“ opýtala som sa, lebo mi to nebolo až také jasné.
„Vlastne, budeme sa brať.“ usmiala sa a ukázala nám ruku, na ktorej sa leskol prsteň.
Juliet na ňu hľadela najprv neveriacky, potom šokovane a nakoniec zvýskla a hodila sa je okolo krku. Tak som sa zľakla, až som sa obliala čajom.
„Gratulujem!“ vykríkla a obe sa začali smiať.
Keď sa už trochu ukľudnili, Juli trvala na tom, že nám Lili musí porozprávať, ako ju požiadal o ruku.
„Ako každú sobotu sme sa išli prejsť na naše obľúbené miesto,“ začala rozprávať a keď videla naše zvedavé pohľady, ešte doplnila, „je to taká malá čistinka v zakázanom lese, je tam naozaj krásne, také ticho a pokoj, nič ťa tam neruší, nemusíš na nič myslieť...“
„A čo ďalej?“ prerušila ju netrpezlivo Juliet, lebo ju už zrejme nebavilo počúvať o nejakej lesnej čistine.
Lilien sa zatvárila trošku urazene, ale pokračovala:
„Dlho sme sa rozprávali a aj všeličo iné,“ žmurkla na nás, „potom ma vzal za ruku a kľakol si predo mňa. Povedal mi, že som to najlepšie, čo ho v živote stretlo a že bezo mňa si to už nevie ani predstaviť. Povedal, že chce byť so mnou navždy a požiadal ma o ruku.“Komentáře
Přehled komentářů
no visvečka si sa dožila ale ak to pojde takto s postavov XXXX tak sa nedožiješ koncoročneho to si piš !!!!!!!
S pozdravom strašidlko ,strašiak , deprimovani smejko
noo
(helus, 25. 1. 2008 21:35)
cita sa to fakt uzasne a bolo to dost necakane, a inak by som potestovala, ale uz viem co je snape zac, takze mi to trochu nesedi, ale nevadi mi to
faaaaaaaaaaaaaaaaaakt strasny sladak
(Sanocka, 24. 1. 2008 15:48)
ale strasne dobry :DDD
sranda :D dalsiu kopcku dalsiu kopcu!!!
faaaaaaaaaaaaaaaaaakt strasny sladak
(Sanocka, 24. 1. 2008 15:48)
ale strasne dobry :DDD
sranda :D dalsiu kopcku dalsiu kopcu!!!
komentár
(strašidielko, 19. 1. 2008 11:48)strašný sladak gabi ale inak fain a kukni aj ja som už napisala kapitolky.
komentráááár
(strašidielko, 2. 2. 2008 22:47)