15.kapitola - Veselé vianoce
15.kapitola – Veselé Vianoce
„Doniesla som sladkosti!“ povedala veselo Ann, keď komplikovane jednou rukou otvorila dvere na kupé a vysypala na prázdne sedadlo plnú náruč rôznych sladkostí. Predavač je náš kamarát a vždy nám dáva špeciálnu zľavu. Keď uvidela Turpina, najprv sa milo usmiala, ale potom sa zháčila a nasadila kyslý výraz.
„Tifany za chvíľu príde.“ povedala ešte sucho a sadla si vedľa mňa.
„Vraj nikde inde nie je voľné.“ zašepkala jej Juli a škaredo pri tom pozrela na Turpina.
„Veď vedľajšie kupé je celé prázdne!“ vyhŕkla prekvapene Ann.
„Vážne? V tom prípade sa môže náš nevolaný hosť presunúť.“ povedala som chladno a otvorila dvere.
„Ja... Veď... veď sú tam pokazené dvere.“ koktal narýchlo ten nechutný slizký podvodník.
„Myslím, že ich dokážeš veľmi rýchlo opraviť!“ Je mi jedno, či klame alebo nie, to je jeho problém!
„Ale...“ skúšal ešte niečo namietnuť, ale David ho na môj prosebný pohľad jednoducho vyhodil.
„Ďakujem.“ povedala som s úsmevom a znechutene sa pozrela na dvere, za ktorými bezradne stál Turpin. Nedokázala by som s ním v jednom celou cestou.
„Musíme niečo vymyslieť!“ povedala zamyslene Juliet a keď sme sa na ňu prekvapene pozreli, dodala: „Nejako sa musíme pomstiť.“
„Ja neviem, ako prefektka by som mala ísť príkladom.“ namietla som pochybovačne.
„Prosím ťa, veď na to nikto nepríde.“ povedala Ann a škodoradostne sa usmiala.
„Máš nejaký nápad?“
„Áno!“
„Tak povedz!!!“
„Čo by ste povedali na taký elixír lásky? Zbavila by si sa ho a zároveň...“
„Dáme tam vlas Penelopy Wornerovej!“ vykríkla Juliet a šťastne sa usmiala pri pomyslení, že niečo spravíme tej namyslenej ukvákanej slizolinčanke.
„Ale to bude dosť nápadné! A ako mu to vlastne dáme?“ protestovala som.
„Mohli by sme mu to dať na Silvestrovskej oslave.“
„Na akej?“
„Myslím že to organizuje Amanda.“ Amanda je naša celkom dobrá kamarátka, ale je v Bifľomore, takže sa veľa nevídame.
„No keď myslíte.“ zmierila som sa s ich plánom. Aj tak o tom už zrejme nerozhodnem ja.
Baby ešte dohadovali nejaké podrobnosti. Samozrejme rozhodli, že elixír uvarí Ann, ona je z nás v elixíroch najlepšia. Mojou úlohou bolo získať vlas Penelopy, ktorý budeme do elixíru potrebovať a úlohou Juliet bolo, dostať Turpina na večierok. David sľúbil, že nám so všetkým pomôže.
„Ahojte!“ pozdravila nás Tifany a sadla si na miesto, z ktorého Ann odpratala sladkosti.
„Neviete prečo Turpin sedí aj s kufrom na chodbe pri našom kupé?“ spýtala sa prekvapene.
Všetci sme sa zatvárili nevinne a David jej vysvetlil, že sme ho vyhodili. Cítila som sa trochu previnilo, ale tak mu treba! Potom jej baby vysvetlili náš plán a samozrejme, že nadšene súhlasila. Celý zvyšok cesty sme sa bavili o tom, čo chceme dostať na Vianoce. Našťastie som už mala darčeky nakúpené a myslím, že som sa celkom trafila. Dúfam, že sa im to bude páčiť. Niekoľkokrát sme boli s Davidom na obchôdzke po vlaku. Vlastne tam bol celkom kľud. Upozorňovať som musela len svojho brata s kamarátmi, ktorí robili dosť veľký hluk.
Tesne pred Londýnom som išla za Benym, aby si zbalil veci. Mali v kupé hrozný neporiadok a strašne vydýchaný vzduch. Skoro som odpadla, keď som tam prišla. Takmer sme nestihli vystúpiť, lebo mu neuveriteľne dlho trvalo, kým si pobalil všetky svoje veci. Najprv ich totiž musel nájsť v tej kope obalov od sladkostí a rôznych iných vecí.
„Tak sa stretneme dvadsiateho siedmeho, súhlasíte?“ dohadovala ešte narýchlo Ann pred tým, ako sme sa rozlúčili.
„Hej, hej, už sme sa predsa dohodli.“
„Tak kde?“ spýtala sa ešte kontrolne.
„O piatej pred Deravým kotlíkom.“ odrapkali sme naspamäť na naučený čas.
„Dobre, tak ahojte,“ povedala Annie a pobrala sa aj s kuframi preč, pri prechode sa ešte zastavila a zakričala do davu, „a veselé Vianoce!“
„Aj tebe!“ zakričala som niekde smerom k nej a aj s Benym sa pobrala smerom k miestu, kde nás mala čakať maminka.
Chvíľu sme tam stáli a zavadzali všetkým, čo prechádzali okolo. Nakoniec sa však objavila dobre známa postava.
„Ahoj mami!“ vykríkla som, rozbehla som sa k nej a hodila sa jej okolo krku.
„Ahoj Nimphadora, ahoj Benjamin.“ pozdravila nás oboch a pomohla Benymu s kufrom.
„Pôjdeme hop-šup práškom?“ spýtala som sa sklamane, keď som spoznala cestu k najbližšiemu krbu. Nerada cestujem hop-šup práškom. Je to veľmi nepríjemné.
„Áno.“ povedala veselo a kráčala popredu rýchlym krokom.
Nevedela som sa dočkať, kedy to už budem mať za sebou, takže som chcela ísť prvá. Aj s kufrom som sa napratala do výnimočne malého krbu. Zobrala som si za hrsť jemného prášku a zreteľne vyslovila našu adresu. Začala som sa otáčať strašnou rýchlosťou až som pristála u nás na chodbe. Čo najrýchlejšie som sa presunula nabok, pretože mám skúsenosti s týmto druhom cestovania. Stihla som to len tak-tak, Beny pristál v krbe len chvíľku po mne celý od popola. Maminka dôstojne pristála hneď po tom, ako odtiaľ Benjamin vyliezol.
„Sme doma!“ zakričala.
„Ahojte!“ ozval sa ocko kdesi z domu.
Rýchlo som sa pobrala k sebe do izby a položila ten ťažký kufor hneď ku dverám. Šťastne som sa hodila na posteľ. Konečne doma! Porozhliadala som sa po miestnosti. Nič sa tu nezmenilo. Hádam len tie kvety trochu vyrástli.
Ozvalo sa klopanie a ani som nestihla povedať, aby vošiel a vrhol sa na mňa Beny.
„Ahoj sestra! Poď, ideme zdobiť stromček!“ vykrikoval nadšene.
„Veď som sa ani nevybalila!“ snažila som sa protestovať, ale už ma stihol vytiahnuť z postele.
„No a? Ešte budeš mať čas.“ vyhlásil a vytlačil ma z izby. Nemala som na výber a tak som poslušne zišla po schodoch do obývačky, kde už boli naskladané škatule s ozdobami a v strede izby stál veľký zelený stromček. Zatiaľ celkom prázdny a obyčajný.
„Tak akej farby ho spravíme tento rok?“ opýtala som sa ho tradične.
„Farebný, farebný, farebný.“ vykrikoval a vyťahoval lesklé strakaté gule zo škatúľ.
„Ako chceš.“ zívla som a premiestnila stromček na správne miesto.
Beny nadšene poskakoval po obývačke a vešal na stromček modré, červené a žlté gule a ozdoby. Keď našiel škatuľu so zelenými girlandami, nadšene ich všetky obtočil okolo už teraz dosť preplneného stromčeka.
„To by už hádam aj stačilo, nie?“
„Nie, nie, nie...“ krútil hlavou vyťahoval ďalšie ozdoby.
„Ak chceš, hádam to už zvládneš aj sám.“ povedala som a pobrala sa do izby.
Keď som otvorila dvere, ihneď ma ovanul závan studeného vzduchu. Nechala som totiž otvorené okno, aby mi pošta mohla chodiť rovno do izby. Bola som príliš pohodlná na to, aby som si ju našla medzi listami a pohľadnicami, ktoré chodili pre všetkých do obývačky. Na stole ležala slušná kôpka pošty. Zavrela som okno a pustila sa do čítania a odpisovania.
Ahoj Nimi!
Prajem ti pekné Vianoce. Do nového roka sa ešte určite stretneme. Nezabudni, dohodli sme sa. Dúfam, že aj darček sa ti bude páčiť, nájdeš si ho pod stromčekom.
Ann
Poodpisujem všetkým naraz. Pustila som sa do ďalšieho listu:
Milá Nimi,
veľa lásky, zdravia šťastia,
neudus sa kosťou z kapra!
Veselé Vianoce praje Juli
Rýchlo som otvorila ďalší list. Ihneď som spoznala Michaelovo písmo.
Ahoj Nimi.
Tak ako sa máš? Stromček už svieti? Tešíš sa? Ja veľmi. Keď budeš mať čas, tak napíš. Prajem ti krásne Vianoce.
Michael
V obálke bol vložený malý kvietok. Bol trochu spučený, ale aj tak pekný. Odkiaľ ho teraz v zime zobral?
Ďalší list bol v ružovej obálke a niečo mi veľmi pripomínal, ale nemohla som si spomenúť čo. Keď som ho však otvorila, hneď som pochopila.
Ahoj Nimi.
Ja viem, že sa na mňa hneváš a máš na to aj právo. Som hlupák, prosím prepáč mi to. Ja ťa vážne milujem. Chcem ti to všetko vysvetliť, nie je to tak, ako si myslíš. Všetko to bolo len divadlo, aby to nebolo chalanom čudné. Vážne je to tak. Najskôr som tomu uveril aj ja, ale potom som pochopil, že to nie je pravda. Prosím odpusť mi.
Prajem ti krásne Vianoce.
Thomas
Chvíľu som váhavo pozerala ne tých pár riadkov napísaných čiernym atramentom. Potom som však zúrivo skrčila pergamen a hodila ho do koša. Viac mu nenaletím!
Bezmyšlienkovite som pootvárala ostatné listy a očami prebehla ich obsah.
Napísala mi ešte Tifany, Amanda a David. Potom nejaké baby od nás z ročníka a ako každý rok, Penelopa Wornerová. Samozrejme, ako každý rok písala niečo v zmysle toho, že mi praje hnusné Vianoce a nepodarený nový rok. A že som si to s tým Turpinom zaslúžila. Nechápem, ako ju baví, každý rok na také hlúposti míňať čas a pergameny.
Odpovedala som všetkým, akorem Turpina a Wornerovej. Rozoslala som darčeky a potom som išla mamine pomôcť s poslednými prípravami Štedrej večere, ktorá podľa zvykov pozostávala z rôznych menších chodov.
Večer sme si všetci posadali okolo jedného stola. Stromček už krásne svietil, aj keď sviečky spoza nespočetného množstva takmer nebolo vidno. Všetci sme mali nádherne vianočnú náladu. Počas večere sme sa rozprávali hlavne o škole. Mamine som niečo naznačila o Turpinovi, ale rozhodla som sa, že jej to celé porozprávam až neskôr. Samozrejme, rozprával prevažne Beny, lebo pre neho bolo všetko na škole nové.
Po večeri sme sa pobrali poodnášať taniere zo stola. Rodičia medzi tým nenápadne poukladali po stromček darčeky. Aj ja, aj Beny sme už vedeli o tom, že ich tam dávajú každý rok oni, ale udržiavali sme tradíciu. Bolo to veľmi milé. Keď sme sa vrátili do obývačky, všetko už bolo prichystané, rodičia sedeli na gauči a usmievali sa.
Beny nadšene zvýskol a rozbehol sa ku stromčeku. Sadol si na zem a po jednom začal vyťahovať darčeky.
„Tento je pre teba oci.“ povedal a hodil mu ho.
„A tento... tento je pre teba Nimi.“ podal mi kockatý predmet zabalený v červenom lesklom papieri.
Zvedavo som roztrhla papier a vytiahla rámik s fotkou. Stáli sme na nej ja, Ann a Juli pred Rokfortom, škerili sme sa na fotografa a veselo sme kývali. Mimovoľne som sa usmiala. To bude určite od Annie. Pohladila som fotografiu a tá sa ihneď zmenila na inú. Na tejto sa na mňa škeril Beny. Znovu som sa dotkla fotografie a tá sa teraz zmenila na obrázok nášho ročníka. Boli tam všetci chrabromilčania. Zvláštne, ani si nepamätám, kedy sme sa fotili. Na ďalších fotkách bol hlavne Rokfort a moji spolužiaci, ale výnimočne ma zaujala posledná fotografia. Najskôr ma to trochu zarazilo, ale nakoniec som sa na tom dobre zasmiala. Bol na nej Turpin, ako prekvapene stojí v strede parketu a na líci má veľký červený odtlačok ruky.
Od Juliet som dostala nejakú voňavku, ale bola pre mňa dosť sladká. Aj Tifany mi poslala nejakú maličkosť a od Michaela som dostala hrubánsku knihu, o ktorej som mu raz básnila.
„Tento je tiež tvoj.“ povedal Beny a podal mi malý balíček. Pri ňom bola kartička: Prosím nehnevaj sa! Thomas. Zúrivo som darček strčila do vrecka.
„Neotvoríš to?“ spýtala sa mama prekvapene.
„Nie.“ povedala som podráždene a po spýtavom pohľade som si sadla k nej na gauč. Ocino s Benym stavali nejakú stavebnicu, čo dostal a tak som mohla mame nerušene porozprávať, čo sa stalo v Rokforte a od koho je ten darček. Našťastie, uznala za vhodné ponechať to všetko na mňa a tak sme sa už o tom nemuseli ďalej baviť. Nemala som rada tú tému.
Išla som spať až veľmi neskoro, lebo som sa ešte hrala s Benym a pomáhala mamine poodkladať všetky papiere. Boli to krásne Vianoce. Ako každý rok.Komentáře
Přehled komentářů
Ahojhky!! Strašně moc se omlouvám, na tvůj dotaz ohledně spřátelení jsem narazila až dnes...ráda spřátelím, pokud ještě platí tvoje nabídka
jeeej kraaasneee...
(Sanocka, 8. 12. 2007 19:52)
...ja uz sa taaak tesim na vianoce :D
super kapitola, dostala ma este viec do vianocnej nalady co ma potesilo :D fakt peknaa kapitola
UZ sa neviem dockat dalsiej
PS: ten TUPPIN JE volaky DIVNYY
Jééééé:-)
(Lucííík999, www.luciiik999.blog.cz, 8. 12. 2007 19:13)Jsem ráda, že už to s ti Turpinem ukončila..a doufám že se k němu už nevrátí....:-)...jinak fakt pěkná kapitola...mám ráda takové pohodové Vánoce...doufám že brzo přidáš další..:-)
baječne , krásne uchvatne
(strašidielko, 8. 12. 2007 16:55)hahhaha toto je bombova kapitola ale ta po tejto bude krajšia uršite !tak pohni kostrov gabi
www.jennyss.blog.cz
(Jenny, 9. 12. 2007 19:05)