14.kapitola - Domov
14.kapitola - Domov
„Chúďatko, to si nezaslúžila.“ počula som nad sebou hlasy.
„Radšej donesiem ešte jednu deku.“ povedal niekto ďalší.
„Doniesla som ten čaj.“ ozvalo sa spoza mňa.
Pomaly som otvorila oči. Bola som v spoločenskej miestnosti. Mala som na sebe najmenej 4 deky, ale aj tak mi bola strašná zima.
„Ahoj Nimi.“ ozval sa David Moon, ktorý sedel v kresle vedľa gauča, na ktorom som ležala.
„Ahoj.“ zachripela som. Sama som zostala prekvapená svojím zachrípnutým hlasom.
„Nimi, ako sa cítiš?“ spýtala sa ma Juliet. Nemám rada tú otázku!
„Je mi zima.“ zašepkala som, pretože som nemohla hovoriť.
„Daj si čaj.“ povedala Annie a podala mi pariacu sa šálku.
„Ďakujem.“ zobrala som si horúci čaj a trošku si uchlipla.
„Doniesol som tú deku.“ ozvalo so zo schodov do chlapčenských spální a za chvíľu mi už Michael Moon podával ďalšiu hrubú huňatú deku.
Všetci si posadali okolo mňa. Ann začala hovoriť ako prvá:
„Hľadali sme ťa po celom Rokforte. Už sme sa o teba aj začínali báť. Prečo si prosím ťa išla vonku v takej zime?!“
„Vlastne ani neviem. Chcela som byť sama.“ zašepkala som.
„No, vieš čo nám dalo roboty, kým sme ťa našli?!“ sťažovala sa Tifany.
„Aj tak nepochopím, ako sa ti podarilo tam vonku zaspať.“ mudrovala Juli.
„A ako som sa dostala sem?“
„Chalani ťa preniesli.“ povedala Ann a David s Michaelom sa na mňa usmiali.
„Vďaka.“
Naozaj som im bola vďačná. Teraz sa ukázalo, kto je skutočný priateľ. Dlho sme sa ešte rozprávali a nikto mi ani raz nepripomenul toho podliaka, na ktorého aj meno sa mi hnusí pomyslieť.
Počas rozhovoru David niekoľko krát chytil Juli za ruku a nakoniec vysvitlo, že sú už dlhšiu dobu spolu. Priala som im to. David mi pripadal ako milý a zodpovedný chalan a myslím, že sa k sebe veľmi hodili.
Keď začali prichádzať do spoločenky ľudia z plesu, rýchlo som sa všetkým poďakovala a vybrala sa do izby. Okrem iného som totiž zistila, že mám ešte stále oblečené plesové šaty, ktoré boli celé premočené. Rýchlo som zaliezla pod horúcu sprchu a zostala som tam, až kým ma neprišla vyhodiť Annie, ktorá už aj tak čakala najmenej pol hodiny, kým odtiaľ vyleziem.
„Dobrú noc a ďakujrm vám.“ zachripela som a vliezla do postele.
„Nemáš začo, na to sú predsa kamarádky.“ povedala veselo Juli, ktorá si už čítala v posteli.
Zaspala som veľmi rýchlo a zobudila som sa až ráno. Baby ma donútili ešte pred odchodom zájsť za madam Pomfreiovou, ktorá mi dala niečo na ten hlas a doplnila mi zásobu fľaštičiek s elixírmi.
Tešila som sa domov. Neviem si predstaviť Vianoce bez rodiny. Ponáhľali sme sa k Rokfordskému expresu, aby sme si chytili čo najlepsˇie miesto. Keď sme sa koečne napratali do jedného rpázdneho kupé, Juliet sa rozhodla, že pôjde pohľadať Davida a Annie sa vibrala za Adamom. Tifany išla kúpiť nejaké sladkosti a ja som tam zostala sama. Pozorovala som vločky za oknom, ako tichúčko ľahko padajú. Všade bola nedotknutá hustá prikrývka bieleho snehu.
Vtom niekto zaklopal a prudko otvoril dvere. Riadne mnou myklo. Keď som sa však obzrela, bola by som radŠej, keby som to nerobila. Ako môže mať tú drzosť a ešte sa mi ukazovať na oči!?
„Ahoj Nimi.“ pozdravil ma Turpin potichu.
„Čo tu chceš? Rovno vypadni!“ vyštekla som naňho miesto privítania.
„Všetko je už plné a ty ako prefektka by si mala vedieť, že ma nemôžeš vyhodiť, keď nemám kde sedieť.“
„Ale... ale aj tu je plno.“ zklamala som rýchlo.
„Vážne? Ja vidím len teba.“ povedal „múdro“.
„Sedia tu ešte baby.“ odvrkla som mu zlostne.
„Annie a Juliet, to sú dve.“
„A Tifany!“ dodala som.
„Tri,“ počítal na prstoch, „s tebou štyri.“ Ťažká matematika.
„A ešte David.“
„David?“
„Áno, prečo nie? Máš niečo proti?“
„Nie, ale aj tak je stále jedno miesto voľné.“ povedal mi s úsmevom.
„Ešte... no ešte tu sedí... môj brat.“ povedala som mu a zaškerila sa naňho.
„Vážne? Myslel som, že ten sedí vedľa. Pred chvíľou sa mi zdravil, dobre sa aj s kamarátmi bavia.“ zaškeril sa na mňa.
Do kelu! Má pravdu a ja mám smolu! Koho ešte vymyslím? Asi som rozmýšľala som asi príliš dlho.
„Tak teda, keď tu máš ešte jedno miesto voľné, sadnem si ak dovolíš.“ povedal Turpin s víťazoslávnym úsmevom a usadil sa ku dverám.
Pozrela som naňho zúrivým pohľadom. Keby pohľad zabíjal, zomrie pomalou krutou smrťou. Potom som sa otočila naspäť oknu a úplne som ho ignorovala.
„Nimi,“ ozval sa opatrne a posunul sa predo mňa, „chcel by som ti to všetko vysvetliť.“
„Čo ešte chceš vysvetľovať? Úplne som to pochopila!“ povedala som zlostne.
„Ja viem, že som spravil chybu.“
„Ty tomu hovoríš chyba!? Podľa mňa je to jednoducho podraz!“
„Je mi to veľmi ľúto...“
„Ahá, tak tebe je to ľúto.“ skočila som mu do reči.
„Vážne ma to mrzí,“ pokračoval trpezlivo, „nevedel som, že to skončí takto.“
„A ako si si myslel, že to skončí!?“
„Na začiatku som to myslel len tak, bol to žart, nechcel som, aby to došlo tak ďaleko, ale..“
„Ale čo???!“ vykríkla som podráždene.
„Ale ja som sa zamiloval.“ povedal potichu.
Zostala som šokovaná. Čakala som všeličo, ale toto nie. To mu mám ako po tom všetkom veriť?
„Prosím Nimi, odpusť mi. Ja to myslím vážne!“ povedal kajúcne.
„Myslíš si, že ti po tom všetkom uverím!?“ neveriacky som naňho pozrela.
„Nimi prosím.“ povedal a pohladil ma po líci.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla som a prudko sa postavila.
Otvorili sa dvere a vošla Juliet a David.
„Čo sa tu deje?“ spýtala sa Juli a keď uvidela Turpina dodala: „Čo tu robí ON?“
„Mám ho vyhodiť?“ spýtal sa David.
„Nie, to bohužiaľ nejde.“ povedala som znechutene. „Všade je už plno.“
„Vážne, úplne som zabudol, tento rok ide domov málo ľudí, tak odpojili jeden vozeň.“ povedal zrazu David a zatváril sa súcitne.
„Smola.“ povedala som sklamane a prevŕtala Turpina chladným pohľadom.
Komentáře
Přehled komentářů
Ten Turpin je vážně idiot....doufám že mu Nimi neuvěří a pošle ho k šípku....a taky doufám že se brzo na scéně objeví...ná pan redaktor..nějak jsem si ho oblíbila...:D
TO je ale ........
(Sanocka, 4. 12. 2007 21:31)
...........no coment ten turpin je mimo ale totalne.
nechapem ako sa mohol dotrepat do toho kupe...
co dodat? uz sa tesim na dalsiu kapitolu :D
je super ze pises tato poviedka je uplne super
To je ale drzost!!!!!!!!!!!
(Lucííík999, www.luciiik999.blog.cz, 4. 12. 2007 21:51)