Trinásta komnata
Trinásta komnata
Trinástou komnatou svojho Ja
blúdim ticho sťa bezduchá.
Na stenu kriedou načmáram
slová, čo šepkal si mi do ucha.
Všetky ich poznám naspamäť,
do duše si ich navždy vryl.
Čas neprinútiš vrátiť späť,
ani tú pravdu, čo si skryl.
Aj keď sa snažím, nemôžem!
Zabudnúť? Bolo to krásne...
Nenechám spomienky vyblednúť,
sú pre mňa príliš vzácne.
V trinástej komnate svojho Ja
pátram po láske, čo bola pravá.
Nie je to také, ako si si prial.
Bez teba som tu zostala sama...
koment
(nevi, 19. 8. 2008 19:14)